Prednáška venovaná tatranskej prírode na príklade veternej kalamity z roku 2004, z pohľadu ochrany národného parku a práva občanov na zachované chránené územia na Slovensku. Emotívny 55 minútový film z dieľne IRISFILMU, doplnený o krátku prezentáciu venovanú pôvodným lesom na Slovensku a najmä diskusiu po zhliadnutí filmu. Aký je rozdiel medzi prirodzeným lesom a lesom vytvoreným človekom? Čo zadrží vodu v lese a ochráni tak pred ničivými povodňami? Sú odumreté stromy mŕtve a zbytočné? Ako je to s lykožrútom? Tieto a ďalšie otázky nastoľuje a zodpovedá film o lesoch, mrtvom dreve a zdravých stromoch, o kalamite a ľudoch okolo nej a hlavne o našom najstaršom národnom parku na Slovensku.

Prednáška zaoberajúca sa mŕtvou, odumierajúcou zložkou dreva v lesoch. Je pre nás mŕtve drevo alebo iným slovom „ležanina“ dôležité? Má vôbec význam hovoriť o pôvodnýc lesoch bez toho, aby sme spomenuli tento fenomén. Podľa viacerých pozorovaní majú prírodné spoločenstvá obývajúce práve tieto miesta väčšiu druhovú a početnú bohatosť ako iné časti lesa. Súčasťou prednášky bude aj krátky dokumentárny film z dielne Zdena Vlacha, ktorý je venovaný práve tejto téme.

Prednáška venovaná ohrozeným, ale stále sa vyskytujúcim pôvodným lesom na Slovensku. Je to neuveriteľné, ale v našej krajine stále nájdeme neporušené a zachované lesné porasty. Hoci sa dnes bavíme už iba o niekoľkých tisícoch hektároch, ešte pred 2000 rokmi pokrývali 90 % nášho územia. A mali medzi sebou 700 až 1200-ročné jedince, ktoré prežívali vďaka ideálnym mikroklimatickým podmienkam. Dnes sú pralesy súčasťou národnej a európskej sústavy (NATURA) chránených území. Predstavíme si približne 20 lokalít roztrúsených po celom Slovensku a dôvody ich jedinečnosti medzi ostatnými prírodnými spoločenstvami.

Prednáška venovaná ohrozenému vtáčiemu druhu, ktorý pomaly opúšťa svoje pôvodné životné prostredie. Kedysi boli státisíce dropov od Pyrenejského poloostrova až po Kazachstan. Dnes zostávajú posledné tisíce na štyroch lokalitách vo svete. Jedna z nich sa nachádza aj u nás na Slovensku. Je súčasťou slovensko-rakúsko-maďarsko-českej populácie, ktorá má do 500 jedincov. Drop fúzatý je impozantný vták, ktorý obýva najmä stepné oblasti nížin v Európe. Dnes je u nás na pokraji vyhynutia aj vďaka nekontrolovanej činnosti aktívnych poľnohospodárov. Počas prednášky zhliadneme aj 12 minútový krátky film o tomto jedinečnom živočíchovi Podunajska.

Príbeh o medveďoch venovaný oslave divokej a nespútanej prírody Tichej a Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách. Práve v týchto odľahlých a málo navštevovaných dolinách TANAP-u sa vytvorila a zachováva posledná väčšia kolónia medveďa hnedého na Slovensku. Hlavným "hrdinom" je medveď, "sekundujú" mu vlky, jelene či kamzíky. Snímka vznikla výlučne skrytým filmovaním divokých zvierat vo voľnej prírode. "Autenticita, pravdivosť bola pre autorov omnoho dôležitejšia ako technicky perfektné zábery“.

Bobor vodný je náš najväčší vodný hlodavec. Robí si hrádze ako aj nory v blízkosti miesta, ktoré obýva. Tento jedinečný živočích bol u nás okolo roku 1870 vyhubený. Ľudia sa rozhodli ho prinavrátiť do nášho prostredia asi pred 40-timi rokmi. Postupne sa udomácnil na svojich kedysi veľmi osídlených lokalitách a začína sa približovať počtom, aké sme tu mali v druhej polovici 19. storočia. Prednáška nás zavedie do jeho sveta, sveta vody a podtínaných stromov, tichých zákutí a pokoja lužných lesov.

Lužné lesy sú spájané so synonymom dažďových lesov mierneho pásma. Sú to lesy nachádzajúce sa spravidla v blízkosti vodných tokov, ovplyvňované hladinou podzemnej vody, pôdneho substrátu a iných stanovištných podmienok.
Kde ich môžeme nájsť?Najmä pri vode, vodných tokoch, vodných plochách a na zamokrených miestach. Kedysi vytvárali obrovské plochy najmä na nížinách, kotlinách a dolinách pohorí. Dnes sú vytlačené prakticky už iba do chránených území s bohatým vodným režimom územia.

Prednáška o jednom z najpopulárnejších zástupcov vtáčej ríše. Všetci ho poznáme, málokto však vie viac z jeho života. Sme zvyknutí na bocianie hniezda v blízkosti ľudských obydlí, ale kde hniezdil pred 500 rokmi. Naučíme sa viac o jeho nárokoch, potrave, stavbe hniezd, ktoré pripomínajú „malé pevnosti“ ako aj o neskutočnej energii, ktorá ho ženie každý rok z brehov Južnej Afriky až k nám, aby sa nám ukázal a spríjemňoval nám jarné a letné chvíle.